Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu vodorovná

História

História obce Čierne Kľačany


Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v bule pápeža Inocenta III. Ten ju 15. mája 1209 spomína ako „Villu Chelecen“, ako súčasť donácií svätobeňadiského opátstva.
Svätobeňadické opátstvo sa po zániku Veľkej Moravy stalo v raných rokoch Uhorska, kde bolo toto územie administratívne začlenené, kultúrnym, vzdelanostným a ideovým centrom dolného Pohronia, dominantou tzv. Slovenskej brány so všetkými právami a výsadami, aké vyplývali týmto inštitúciám z regúl a zákonov stredoveku.
Ak sa „Villa Chelecen“ dostala ako súčasť Uhorska do oficiálnej buly, muselo to byť už prostredie hospodárky a majetkovo vyvinuté, obec či osada, o ktoré prejavila „vrchnosť“ záujem.
„Villa Chelecen“ ako osada a neskoršia obec vyrástla na starších kultúrnych a historických vrstvách. Praveký človek sa v tejto oblasti datuje do 3.-2. tisícročia pred n.l. Nálezy keramiky, pozostatkov materiálnej a remeselnej kultúry (lokalita pri mlyne), primitívnych náradí, nádob, črepov z úžitkových predmetov tu i okolitých obciach dokumentujú prítomnosť starých fáz predhistorických kultúr pravekého osídlenia.
Po 5. a 6. storočí sa následkom veľkej vlny sťahovania národov začali na tomto území usádzať Slovania, ktorí sa zlúčili s prítomnými kmeňmi a spoločne vytvorili novú kultúru a historickú etapu, ako zdroj a základ neskoršej Veľkomoravskej ríše.
Okruh dnešných Čiernych Kľačian patril už v rannej dobe staroslovienskej kultúry k oblastiam s vyspelým hospodárskym a civilizačným zázemím. Aj na jeho pôde sa odohrávala prelomová etapa našich národných dejín – zrod našej národnosti, jazyka, kultúry a vzdelanosti, umocnené zavedením kresťanstva ako oficiálneho štátneho náboženstva.
Na toto obdobie sa viaže aj významná kultúrna archeologická pamiatka „Čiernokľačianska Pyxida“. Je to umelecko-remeselné dielo, nádobka oválneho tvaru, rezaná zo slonoviny po IV. stor. n. l. Pôvodne slúžila ako šperkovnica. V tejto funkcii sa najpravdepodobnejšie dostala aj s veľkomoravskou misiou Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, už či ako schránka alebo dar cisára Michala III. Rastislavovi. Jej nález v Čiernych Kľačanoch (r. 1974) však dokladá, že sa s touto oblasťou spája cesta, miesto alebo dočasný pobyt misie, prípadne Metodových žiakov, ktorí po r. 885 museli opustiť Nitru.
náleziskoČiernokľačianska Pyxida patrí do radu umelecko-remeselných diel, ktorých sa na svete objavilo veľmi málo. Jej bohato zdobený reliéf predstavuje motívy oráča, pastiera, kráčajúcu ženu, atmosféru vidieckej pohody a idyly. Dnes je Pyxida jedným z najcennejších dokumentov klenotnice dávnej minulosti Slovenska na hrade v Bratislave.
V r. 1301-42 sa obec uvádza ako Kelechen. Stala sa záujmovou oblasťou majetkov a území Matúša Čáka, potom na dlhé desaťročia majetkom blízkych gýmešských Forgáčovcov, ktorí si tu zriadili po r. 1386 mýtnu stanicu na výber poplatkov.
Šľachta si upevnila moc najmä po utvorení samostatných stolíc, kedy sa vytvárali samostatné územno-správne celky, medzi nimi aj Stolica Tekovská, do ktorej spadala aj obec Kelechen.
Poľnohospodársky založená obec, hospodáriaca na poli, s blízkymi lesmi udržujúca si pastierstvo, jednoduché remeslá úžitkového a staviteľského charakteru sa dostala spolu so svojim okolím takmer na 100 rokov pod drobnohľad tureckej expanzie na našom území v 16. a 17. storočí.
Turci r. 1573 vypálili Zlaté Moravce i Čierne Kľačany vtedy známe ako Fekete Kelechen. Toto len zvýšilo chudobu a jatrilo neznesiteľné pomery. Situácia vyvolala vážny ozbrojený odpor, ktorý vyvrcholil 26.3. 1652 do ostrej zrážky tureckého vojska s vojskom Adama Forgáča a obyvateľstvom okolitých obcí dnešných Veľkých Vozokán. Dedinské obyvateľstvo vyzbrojené pracovným náradím pomohlo rozhodnúť túto bitku vo svoj prospech, takže Turci prvý raz utrpeli na našom území drvivú porážku. V bojoch zahynulo mnoho mužov, medzi nimi aj traja Eszterházyovci – František, Tomáš a Ladislav. 1734 tu bola postavená pamätná pyramída, 1896 tu postavili súčasný pomník Leva na podstavci.
Katolicizmus ako štátne uhorské náboženstvo tu od 9. storočia zapustil hlboké korene a jeho domíniom neotriasli ani „spanilé jazdy“ v 15. stor., či šírenie Lutherovho učenia po 16. storočí. Pozícia katolicizmu sa umocnila i príchodom jezuitov do blízkych Levíc r. 1624, čo v bojoch o kostoly a vyznanie vyvrcholilo do založenia rímsko-katolíckej farnosti v Zlatých Moravciach v r. 1678. Čierne Kľačany (Fekete Kelechen) a Chyzerovce sa stali jej filiálkami.
Obec mala v meste od r. 1689 aj matriku. Dokonca od r. 1773 sa obec z maďarského názvu preniesla do povedomia ako Klaczany, ba čo viac, dôsledkom dobre prosperujúceho hospodárenia i spoločenského zázemia jej bolo udelené právo postaviť si kostol. Jeho dnešná podoba, niekoľkokrát prestavená a doplnená, má základy z  r. 1777, pôvodne v barokovom prevedení. Harmómium si obec zakúpila v r. 1908, sakristiu postavila v r. 1930.
Súpisy z 18. storočia uvádzajú, že čiernokľačiansky chotár bol svojho času najúrodnejším v okolí (vinohrady, pestovanie ovocia a obilnín) a za výnosy museli občania platiť poplatok 15 zlatých ročne (r. 1715). 
Mlynárstvo sa všeobecne pokladá za najrozšírenejšie výrobno-technické zariadenie feudalizmu. Mlyn v Čiernych Kľačanoch pochádza z  r. 1715. Prešiel niekoľkými stavebnými i technologickými úpravami. Svoje opodstatnenie dokladá i skutočnosť, že v čase jeho založenia mali Čierne Kľačany asi 53 domov, v ktorých žili prevažne roľníci, v r. 1720 sa spomína jeden mäsiar a jeden obuvník.
Všeobecné pomery v  r. 1860 v Čiernych Kľačanoch vyvolali komasáciu (zjednocovanie pozemkov), čo podmienilo i tvorbu majetnejších osadlostí, medzi inými i založenie majetku „Bauerovcov“ (1870-72), ktorý pretrval až do vzniku Československej republiky. Ďalším následkom všeobecných úprav bolo vytýčenie katastra obec Cžerné Klačany (1808). Od r. 1893 parcely predstavovali cca 1907 katastrálnych jutár ( 1j – 0,572 ha) a ich majiteľmi bolo cez 500 obyvateľov.
Nejasný počiatok založenia miestnej školy sa datuje do rokov 1800-1810, k jej obnove a rozšíreniu došlo v r. 1851 a v r. 1872. Desať rokov na to, v r. 1882 postihla obec ničivá povodeň, ktorá zničila značné množstvo usadlostí, napáchala škody na poliach a na dobytku.
Z hľadiska národnostných pomerov sa Čierne Kľačany s okolím uvádzajú zväčša ako región slovenský. Pravda silné odnárodňovacie snahy nemožno v posledných dvoch storočiach vylúčiť ani v tejto oblasti.
V atmosfére národno-buditeľského hnutia v 1. polovici 18. stor. ako i v duchu odkazu cyrilometodejskej jazykovej a kultúrnej tradície pôsobil ako kaplán na fare v Zlatých Moravciach ( filiálka v Čiernych Kľačanoch) v  r. 1842-43 národný buditeľ, redaktor, jazykovedec, zakladajúci člen Matice Slovenskej Andrej Radlinský.
V  porevolučných rokoch sa zlatomoravecká oblasť viaže na pôsobisko a vplyv najrevolučnejšieho štúrovského básnika, jedného zo zakladateľov našej národnej poézie, Janka Kráľa (1822-1876).
K historickému prelomu došlo v rokoch 1914-1918, po ukončení 1. svetovej vojny, v ktorej bojovali i občania Čiernych Kľačian. Rozpad Rakúsko-Uhorska (1918) znamenal pre obec zrod nových politických i spoločenských pomerov.
Obnovilo sa vyučovanie v škole. Čierne Kľačany po zrušení stoličných zriadení (1922) boli v rámci zlatomoraveckého okresu pridelené do Nitrianskej veľžupy. Občania sa po vojnových následkoch opäť začali vzmáhať, rozširovať roľnícku i remeselnú výrobu, mnohí prechádzali za prácou do prvých fabrík v Zlatých Moravciach.
V r. 1924 si obec zriadila Notársky úrad. Súčasne s novými pomermi sa v  r. 1925 založilo v obci Úverové družstvo a Hasičský spolok.
V 30. rokoch došlo k značnému staviteľskému ruchu. Začala sa upravovať obec, vysadili sa stromky okolo potoka. V r. 1932 bola postavená nová škola.
Silná náboženská orientácia podnietila i k úprave miestneho barokového kostola ( z r. 1777), ktorý spolu so školou a mlynom ( z r. 1715) tvorili stavebné dominanty obce. V r. 1935-36 došlo k úprave jeho interiéru (výmaľba, lavice, obrazy), ktorú financovali prevažne majetnejší občania.
Vojnové časy boli vo všeobecnosti zložité. V administatívno-územnom usporiadaní sa obec stala súčasťou Slovenského štátu so všetkými dôsledkami, ktoré z tejto štátnopolitickej zmeny vyplývali.
Do tohto obdobia spadá aj rozmach kultúrno-osvetovej práce. Rozmohlo sa amatérske ochotníctvo ( na tomto poli obec zožala i najlepšie kultúrne úspechy v okrese a kraji) a položili sa základy divadelnej tradícii v obci. Na všetkých verejných príležitostiach a akciách sa zúčastňovala so svojím repertoárom miestna dychová hudba ( vznik v r. 1922, zánik v 60. rokoch.) V roku 1943 bolo v obci založené Potravinárske družstvo.
Čierne Kľačany boli oslobodené sovietskou armádou 28.3.1945. Krátko po skončení II. svetovej vojny sa obec začala hospodársky i kultúrne vzmáhať. V obci sa vytvorila Miestna osvetová rada, ktorá prevzala na seba organizovanie kultúrneho, telovýchovného i hospodárskeho života. Okrem toho sa v obci vytvorila Letopisná komisia a Knižničná rada.
V rámci vylepšovania služieb obyvateľstvu bola v r. 1946 zriadená pekáreň a ministerstvo školstva povolilo zriadenie materskej školy. V r. 1947 došlo k dostavbe miestneho kostola a slávnostnému osadeniu zvonov.
Z dedinky začala vyrastať samostatná obec. Stavebný ruch, parcelácia veľkých pozemkov, tvorba služieb, ale i kultúrne a spoločenské zázemie obce z nej vytvorilo rozvinutý aglomerát. Vývoj priniesol úpravu obce, likvidáciu starších budov, ktoré nahradili nové progresívnejšie stavby, založilo sa JRD (1958), zavedenie elektrického prúdu i miestneho rozhlasu (1958), ciest, chodníkov, parkových priestorov a v konečnom dôsledku i stavieb JRD.
Etapa posledných 40 rokov znamená i pre obec podstatný spoločenský a kultúrny vzostup.


 

dnes je: 22.7.2017

meniny má: Magdaléna

webygroup

Úvodná stránka